História webových prehliadačov

Svetové dejiny sú plné epických bojov o moc, tyranov dobývajúcich svet a hrdinských smoliarov. História webových prehliadačov sa veľmi nelíši. Univerzitní priekopníci napísali jednoduchý softvér, ktorý vyvolal informačnú revolúciu a boj o prevahu prehliadačov a používateľov internetu.

Pred érou webu

V roku 1950 počítače zaberali celé miestnosti a boli hlúpejšie ako dnešné vreckové kalkulačky. Pokrok bol však rýchly a do roku 1960 boli schopné spúšťať zložité programy. Vlády a univerzity na celom svete si mysleli, že by bolo skvelé, keby stroje vedeli rozprávať, čím by sa podporila spolupráca a vedecké objavy.

ARPANET bol prvý úspešný sieťový projekt a v roku 1969 bola z laboratória počítačových vied na University of California v Los Angeles (UCLA) odoslaná prvá správa do Stanfordského výskumného inštitútu (SRI), tiež v Kalifornii.

To vyvolalo revolúciu v počítačových sieťach. Vytvorili sa nové siete spájajúce univerzity a výskumné centrá po celom svete. Ale počas nasledujúcich 20 rokov nebol internet prístupný verejnosti. Bol obmedzený na univerzitných a vládnych výskumníkov, študentov a súkromné spoločnosti. Existovali desiatky programov, ktoré mohli obchodovať s informáciami prostredníctvom telefónnych liniek, no žiadny z nich nebol ľahko použiteľný. Skutočný otvorený internet a prvý webový prehliadač boli vytvorené až v roku 1990.

Éra webu

Britský počítačový vedec Tim Berners-Lee vytvoril prvý webový server a grafický webový prehliadač v roku 1990 počas pracovania v CERN-e, Európskej organizácii pre jadrový výskum, vo Švajčiarsku. Svoje nové okno do internetu nazval „WorldWideWeb“. Bolo to ľahko použiteľné grafické rozhranie vytvorené pre počítač NeXT. Prvýkrát boli textové dokumenty prepojené cez verejnú sieť – web, ako ho poznáme.

O rok neskôr Berners-Lee požiadal študenta matematiky z CERN-u Nicolu Pellowa, aby napísal Line Mode Browser, program pre základné počítačové terminály.

V roku 1993 web explodoval. Univerzity, vlády a súkromné korporácie, všetci videli príležitosť v otvorenom internete. Každý potreboval nové počítačové programy, aby sa k nemu dostal. V tomto roku bol v Národnom centre pre superpočítačové aplikácie (NCSA) na University of Illinois Urbana-Champaign vytvorený počítačovým vedcom Marcom Andreessenom program Mosaic. Bol to úplne prvý populárny webový prehliadač a raný predchodca Firefoxu od Mozilly.

NCSA Mosaic bežal na počítačoch s operačným systémom Windows, ľahko sa používal a umožnil každému s PC prístup k prvým webovým stránkam, četovacím miestnostiam a knižniciam s obrázkami. Nasledujúci rok (1994) Andreessen založil Netscape a vydal Netscape Navigator pre verejnosť. Bol veľmi úspešný a bol to prvý prehliadač pre ľudí. Bol to tiež prvý krok v novom druhu vojny pre používateľov internetu.

Vojny prehliadačov

V roku 1995 nebol Netscape Navigator jediným spôsobom, ako sa dostať online. Počítačový softvérový gigant Microsoft licencoval starý kód Mosaicu a vytvoril svoje vlastné okno na web, Internet Explorer. Jeho sprístupnenie vyvolalo vojnu. Netscape a Microsoft horúčkovito pracovali na vytváraní nových verzií svojich programov, pričom sa každý pokúšal prekonať toho druhého rýchlejšími a lepšími produktmi.

Netscape vytvoril a uvoľnil JavaScript, ktorý poskytol webovým stránkam výkonné výpočtové možnosti, ktoré nikdy predtým nemali (vytvorili tiež neslávne známy tag <blink>). Microsoft kontroval kaskádovými štýlmi (CSS), ktoré sa stali štandardom pre dizajn webovej stránky.

Veci sa trochu vymkli kontrole v roku 1997, keď Microsoft vydal Internet Explorer 4.0. Jeho tím vyrobil obrovské písmeno „e“ a potajme ho postavil na trávnik centrály Netscape. Tím Netscape okamžite obrovské „e“ zvalil a nasadil naň vlastného maskota, dinosaura Mozilla.

Potom Microsoft začal dodávať Internet Explorer ako súčasť ich operačného systému Windows. Do 4 rokov mal 75% trhu a do roku 1999 mal 99% trhu. Spoločnosť čelila v súvislosti s týmto krokom protimonopolnému súdnemu sporu a Netscape sa rozhodol otvoriť zdrojový kód svojho produktu a vytvoril neziskovú organizáciu Mozilla, ktorá v roku 2002 vytvorila a sprístupnila Firefox. Uvedomujúc si, že monopol na prehliadač nie je v najlepšom záujme používateľov a otvoreného webu, Firefox bol vytvorený s cieľom poskytnúť používateľom webu možnosť voľby. Do roku 2010 Mozilla Firefox a ďalší znížili podiel Internet Explorera na trhu na 50%.

Ďalší konkurenti sa objavili koncom 90. rokov a začiatkom 21. storočia, vrátane prehliadačov Opera, Safari a Google Chrome. Microsoft Edge nahradil Internet Explorer vydaním systému Windows 10 v roku 2015.

Prehliadanie webu dnes

Dnes existuje niekoľko spôsobov, ako sa dostať na internet. Firefox, Google Chrome, Microsoft Edge, Safari a Opera sú hlavnými konkurentmi. Mobilné zariadenia sa v poslednom desaťročí objavili ako preferovaný spôsob prístupu na internet. Dnes väčšina používateľov internetu používa na pripojenie k internetu iba mobilné prehliadače a aplikácie. Mobilné verzie hlavných prehliadačov sú dostupné pre zariadenia iOS a Android. Aj keď sú tieto aplikácie veľmi užitočné na konkrétne účely, poskytujú iba obmedzený prístup na web.

V budúcnosti sa web pravdepodobne odkloní od svojich hypertextových koreňov a stane sa obrovským množstvom interaktívnych zážitkov. Virtuálna realita je na obzore už desiatky rokov (aspoň od vydania Lawnmower Man v roku 1992 a Nintendo Virtual Boy v roku 1995), no web ju možno konečne prinesie masám. Firefox teraz podporuje WebVR a A-Frame, ktorý vývojárom umožňuje rýchlo a jednoducho vytvárať webové stránky pre virtuálnu realitu. Väčšina moderných mobilných zariadení podporuje WebVR a možno ich jednoducho použiť ako slúchadlá s jednoduchými kartónovými obalmi. Web 3D virtuálnej reality, aký si predstavuje autor sci-fi Neal Stephenson, môže byť hneď za rohom. Ak je to tak, samotný webový prehliadač môže úplne zmiznúť a stať sa skutočným oknom do iného sveta.

Nech už bude budúcnosť webu akákoľvek, Mozilla a Firefox tu budú pre používateľov, ktorí zabezpečia, že budú mať k dispozícii výkonné nástroje na používanie webu a všetkého, čo ponúka. Web je pre každého a každý by mal mať kontrolu nad svojimi zážitkami online. Preto vo Firefoxe poskytujeme nástroje na ochranu súkromia používateľov a nikdy nepredávame údaje používateľov inzerentom.

Zdroje

• https://en.wikipedia.org/wiki/Mosaic_(web_browser)
• https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_the_web_browser
• https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_the_Internet
• https://en.wikipedia.org/wiki/Browser_wars
• https://home.cern/topics/birth-web
• https://www.zdnet.com/article/before-the-web-the-internet-in-1991/